VIDEO: 3 najhoršie nehody v motošporte, z ktorých zamrazí

Motoristický šport je krásny. Vďaka nemu zažívajú vzrušenie jazdci, tisíce divákov pri televíznych obrazovkách, celé tímy. Je v ňom veľa peňazí, rýchlych áut, nádherných žien, prestíže. No niekedy je všetka pompéznosť razom fuč v tieni obrovskej katastrofy. Nehody k motošportu neodmysliteľne patria, ponúkame vám výber troch tragických nehôd, ktoré otriasli celým svetom a pripravili nás o skvelých pretekárov a ľudí.

Napriek tomu, že tu predstavíme 3 najhošie nehody, jednému pretekárskemu víkendu sa však treba venovať rozhodne viac a možno tých nehôd bude o pár navyše. Poďte si na tieto nie práve najpríjemnejšie športové okamihy zaspomínať s nami.

Le Mans 1955

Začneme hneď tou najtragickejšou nehodou v motošporte. Písal sa 11. jún 1955. Celý svet sa tešil na legendárny 24-hodinový pretek v Le Mans, ktorý bol tradičnou oslavou motošportu. Na trati sa zišlo približne 250 000 divákov, ktorí sa postarali o nezabudnuteľnú kulisu. Na trati sa predstavil aj Juan Manuel Fangio, ktorý v roku 1955 vyhral svoj tretí, z celkovo piatich titulov majstra sveta. Od nehody, ktorú vám predstavíme tiež nemal ďaleko.

Štart bol o 16:00. V pretekoch boli na tom veľmi dobre všetky Mercedesy, podobne ako je tomu v doterajšom priebehu aktuálnej sezóny F1. O priebežne vedúcu pozíciu sa bili Fangio na Mercedese a Hawthorn na Jaguare. Mercedesy boli diabolsky rýchle, na konci najdlhšej rovinky im namerali až 298 km/h a uvedomte si, že sa preteky konali pred takmer 60 rokmi!

Postupom času si Hawthorn vypracoval pred Fangiom na čele náskok a v 41. kole sa chystal do boxov. Bol však pred ním o niekoľko kôl pomalší Lance Macklin a tak sa ho rozhodol tesne pred zastávkou v boxoch Hawthorn predbehnúť, aby si udržal svoj náskok. Hawthorn obiehal Macklina zľava a tesne pred ním mu skrížil cestu k pravému okraju trate, aby sa dostal do boxov. Macklin tam musel prudko zabrzdiť aby sa vyhol kolízií, dostal sa však do šmyku a jeho auto sa v ňom približovalo k ľavému okraju trate. Za Macklinom sa už rútil v rýchlosti takmer 300 km/h Piere Levegh na Mercedese. Nemal už šancu Macklina obísť a zrážke nezabránil. Tesne pred nárazom ešte zdvihol ruku a tým varoval za ním idúceho Fangia, ktorý sa stihol vyhnúť. Levegh po náraze do Macklina letel so svojím Mercedesom priamo medzi divákov stojacich pri trati. Odtrhnutá predná náprava, motor aj samotný monopost boli smrteľnou zbraňou. Po dopade medzi ľudí monopost explodoval, jeho súčasti a letiace úlomky usmrtili spolu 83 ľudí, ďalších približne 100 bolo zranených. Všade ležali roztrhané ľudské telá bez nôh, detské telíčka bez hláv. Napriek masakre nechal riaditeľ pretekov Charles Faroux preteky dokončiť.

Imola 1994

Nielen samotné preteky v Imole 1. mája 1994 boli tragické, čosi viselo vo vzduchu už predtým. Pretekársky víkend začínal podobne ako dnes tréningovými jazdami. V piatkových mal veľmi nepríjemnú nehodu ešte donedávna aktívny Rubens Barrichello. Z tejto nehody vyviazol len s modrinami a zlomeným nosom. Sobotná kvalifikácia bola ešte tragickejšia. Rakúsky pilot Roland Ratzenberger dostal v tíme Simek zmluvu len na 5 pretekov a chcel zo seba vydať maximum. Boli to jeho tretie preteky v rade a po jednom vypadnutí a 11. mieste chcel v Imole ukázať viac. V 20. minúte kvalifikácie stratil kontrolu nad monopostom a prudko narazil do betónovej bariéry. V aute sedieť ostal, avšak silný náraz mu zlomil väzy. Bol dokonca tak silný, že ľavá časť kokpitu bola otvorená ako konzerva sardiniek. Napriek snahám lekárov Ratzenberger svojim zraneniam podľahol.

Na druhý deň boli všetci jazdci zdrvení, nehovoriac o trojnásobnom a veľmi senzitívnom Ayrtonovi Sennovi, trojnásobnom majstrovi sveta. Sennovou prioritou bola bezpečnosť jazdcov, preto sa ešte pred začiatkom pretekov s niektorými jazdcami dohodol na schôdzi pred budúcou veľkou cenou, kde prejednajú bezpečnostné opatrenia v F1.

Prvé nepríjemnosti sa odohrávajú hneď po štarte. Senna sa dostáva do vedenia, no za ním dochádza k nehode. Fínsky pilot stajne Benetton, Jyrki Järvilehto ostáva na štarte stáť a zozadu do neho narazil Perdo Lamy. Lietajúce trosky zranili troch divákov. Až do šiesteho kola je na trati safety car. Sena je na čele, za ním Schumacher. V siedmom kole však Senna stráca nad svojim monopostom kontrolu, preletel zákrutou Tamburello a v rýchlosti 310 km/h letí do bezpečnostnej bariéry.

Po pár sekundách pribiehajú k monopostu traťoví maršali, ktorí čakajú na príchod lekára. Po prvotnom ošetrení je Senna prevezený za ďalších 18 minút do nemocnice. Lekárom sa podarilo udržať jeho srdce v činnosti, zranenia sú však mimoriadne ťažké. Ihneď po náraze upadol Senna do bezvedomia. Mal krvácanie spodiny lebečnej, prasknutú spánkovú tepnu, niekoľkonásobnú fraktúru lebky. Napriek snahám lekárov je o 16:00 vyhlásený Senna za klinicky mŕtveho. 16:20 vyhráva Michael Schumacher. 18:40 je Senna vyhlásený za definitívne mŕtveho.

Barrichellova piatková nehoda

Ratzenbergerova sobotná nehoda

Sennova nedeľná nehoda

Las Vegas 2011

Mnohí si po nehode Sennu mysleli, že sa vďaka prísnejším bezpečnostným pravidlám

už smrteľné nehody budú motošportu vyhýbať veľkým oblúkom. Varovným prstom však bol rok 2011.

Americká formulová séria IndyCar je pre mnohých našincov veľkou neznámou. V zámorí sa teší mimoriadne obľube a jazdci sa pokladajú takmer za bohov. Jedným z hrdinov série bol aj Dan Wheldon, anglický talentovaný pretekár. V roku 2005 sa stal majstrom celej série a v roku 2005 a 2011 dokázal vyhrať prestížne a legendárne preteky Indianapolis 500. Napriek týmto úspechom nebol súčasťou žiadneho tímu a dopredu ho hnala túžba vyhrať posledný pretek sezóny 2011 v Las Veges. Dôvod bol jednoduchý, pripísal by si 5 miliónov dolárov.

18. október 2011, Wheldon ako nezávislý jazdec štartuje z poslednej, 34. priečky. Postupne sa mu darilo dostávať dopredu, prišlo však 11. kolo z celkového počtu 200. Tesne pred ním došlo k obrovskej nehode, v ktorej bolo dovedna až 15 áut. Všetko sa udialo v rýchlosti 350 km/h. Wheldon sa masovej nehode nedokázal vyhnúť a po náraze letelo jeho auto približne 100 metrov, obrátilo sa a vrchnou časťou narazilo do betónovej bariéry. Napriek rýchlemu zásahu lekárov bol o 2 hodiny vyhlásený za mŕtveho.